Zamyslenia

„I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného.“ (1S 2:1-10)

V týchto desiatich veršoch existujú dva príbehy. Prvým je príbeh Anny, neplodnej ženy, ktorá túži po dieťati a zmysluplnom živote a ktorá bola zachránená od seba samej skrze Božiu milosť. Druhým je príbeh Božieho ľudu, ktorý každoročne prichádza „do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností“. Tieto dva príbehy sa prelínajú v prvej kapitole Prvej knihy Samuelovej a uprostred týchto dvoch podaní vidíme to, čo je známe ako „Annina modlitba“.

Jedným zo stavov muža alebo ženy, ktorý demonštruje zlomenie (obzvlášť v starovekých kultúrach), je „neplodnosť“. Tlak získať dediča a zaistiť dedičstvo bol v Izraeli taký obrovský, že „neplodnosť“ môže opisovať nielen fyzický, ale aj duchovný a spoločenský stav postihujúci človeka. Po rokoch Anna rozoznala, že jej smútok sa stal hriechom a jej žiaľ sa stal „trápením“ (1S 1:11), a preto v Šíle Pánovi obetovala to, čo ju zotročovalo. Po pokání sľúbila, že ak by sa jej narodilo dieťa, odovzdá ho Pánovi – radšej než by použila svoje dieťa ako dôkaz svojej hodnoty pre tých, ktorí ju posudzovali. Čoskoro počala a neskôr sa vrátila so svojím synom, ktorého dala Élimu do učenia. Tento chlapec bol Samuel, prvý z veľkých starozmluvných prorokov.

Ak si niektorý rodič niekedy myslel, že jeho dieťa je drahocenné, je to Anna. Napriek tomu musela vedieť, že jej úloha v jeho živote je dočasná. Keď vidíme, že Anne „plesá srdce v Hospodinovi“ a „raduje sa z Jeho pomoci“ (v.1), je obnovená jedinou stálou a skutočnou vecou vo svete (v. 2). Anna pochopila, že za každým stavom, fyzickým alebo duchovným, pracuje Pánova tvorivá moc a nie jej (v. 6-8). Raduje sa z tohto poznania, a je vyslobodená.

Modlitba

Nebeský Otče, hoci nie všetci z nás túžia po tých istých veciach, po ktorých túžila Anna, aj my trpíme tým, že sa pokúšame spraviť dočasné a prchavé veci v živote trvalými. Pomôž nám rozpoznať náš hriech, činiť pokánie a vložiť našu silu do Skaly, tvojho Syna, Ježiša Krista. V Kristovom mene. Amen.

Timothy Keller