„A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie.“ (F 2:12)
Počas zlatej horúčky v polovici 19. storočia prišli do Kalifornie ľudia z celého sveta, pretože počuli, že sa tam nachádza zlato. Niektorí si zjavne mysleli, že keď prídu do Kalifornie, nájdu kusy zlata len tak ležať na uliciach. Je síce pravda, že v tom čase bolo v Kalifornii dosť zlata, no ľuďom rýchlo došlo, že ho tam nebolo toľko, koľko dúfali.
Množstvo zlata sa nachádzalo v baniach, no na to, aby ste sa k nemu dostali, bolo treba veľmi ťažko pracovať a v práci vytrvať.
Presne to sa Pavol snaží vysvetliť svätým vo Filipách, keď im píše: „… s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie“ (F 2:12). Máme konať to, čo do nás vložil Boh. Musíme objaviť, čo pre nás Pán učinil.
Nepíše sa tam, aby sme pracovali na vlastnom spasení. Píše sa tam, že máme konať svoje spasenie. Spasenie je dar od Boha. V Liste Efezským sa píše: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9) Nepracujeme, aby sme boli spasení, my konáme spasenie.
Pavol tento výrok napísal veriacim. Konať svoje spasenie znamená žiť vierou, uskutočňovať ju. Sloveso konať tu nesie význam „pracovať tak, aby sme dosiahli cieľ“. Máme priviesť naše spasenie do cieľa.
Boh pracuje v srdci každého človeka, no my to musíme žiť, musí sa to prejaviť navonok. Spasenie musíme dolovať ako tí kalifornskí baníci. To znamená, že máme s bázňou a chvením kráčať k cieľu a dokonale naplniť naše spasenie.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast