„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Kol 3:17
V roku 1789 vyhlásil prezident George Washington prvý národný deň vďakyvzdania, keď vyhlásil „celoštátny deň vďaky a modlitieb, ktorý sa má sláviť tak, že s vďačným srdcom odpovieme na mnohé znamenia priazne všemocného Boha.“
V dnešnej dobe môže byť veľmi ľahké zabudnúť počas hodovania na Toho, koho oslavujeme počas vďakyvzdania. A niekedy celkom zabudneme poďakovať. Možno povieš: „No, nemám veľmi za čo ďakovať. Toho roku necítim práve vďačnosť.“ Možno máš finančné ťažkosti, zdravotné problémy alebo konflikt v rodine.
Ale možno potrebujeme iný uhol pohľadu. Hlavný dôvod, prečo Boh umiestnil nás, ľudské bytosti, na túto zem, bol, aby sme Ho oslavovali a vzdávali Mu vďaku. Biblia nám to hovorí znovu a znovu. Ž 107:1 hovorí: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Kol 3:17 hovorí: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ V Žid 13:15 sa píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“
Áno, chvála i uctievanie môže byť niekedy obetou, pretože sa nám to nechce. A môže to byť preto, že sme skľúčení, alebo máme zlú náladu, alebo sa nám až tak dobre nedarí. Možno nás postretla núdza alebo tragédia a my nemáme chuť chváliť Boha. Ale Biblia nehovorí: ďakuj Bohu, pretože sa cítiš fajn. Skôr hovorí: „Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý!“ Potrebujeme správny uhol pohľadu.