Zamyslenia

„Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno.“ (F 2:5-9)

Kristus sa taktiež pokoril a ponížil, a to nielen tak, že sa stal človekom. Tým to však nekončí, Ježiš sa stal menším než všetci ľudia, keď sa ponížil a stal sa služobníkom nás všetkých, aby nám preukázal najväčšiu službu – položil za nás svoje telo a svoj život. Bol vystavený nielen ľuďom, ale zároveň hriechu, smrti a diablovi. To všetko pre nás niesol. Navyše, trpel najpotupnejšou smrťou, smrťou na kríži, nie ako človek, ale ako obyčajný červ (Ž 22:7). V skutočnosti trpel ako najväčší lotor na zemi. No toto všetko neurobil preto, lebo sme si to zaslúžili, alebo sme toho boli hodní. Veď kto by si zaslúžil takúto službu od osoby, akou je Kristus? On to však urobil z poslušnosti k Otcovi. Svätý Pavol tu jediným slovom odomyká nebeské brány a umožňuje nám nahliadnuť do údolia Božieho majestátu a uzrieť neopísateľnú milosrdnú vôľu a lásku Otcovho srdca voči nám, aby sme pochopili, že to, čo milostivý Kristus mal spraviť a aj urobil, bolo od večnosti Božou radosťou. Je azda niekto, koho srdce tým nie je dotknuté? Niekto, kto by nemal dôvod milovať, chváliť a vzdávať vďaky? Je azda niekto, kto by sa nemal na oplátku stať služobníkom pre tento svet a zároveň byť menej ako ničota, keďže Boh mu dáva nesmiernu hodnotu tým, že mu v Synovej poslušnosti bohato prejavuje Otcovu vôľu? Ó, aké to slová hovorí svätý Pavol na tomto mieste a nikde inde. Musel byť naozaj horlivý, radostný a usilovný. Myslím, že presne tieto jeho slová vystihujú, čo znamená prísť k Otcovi cez Krista. Nikto neprichádza ku Kristovi, ak ho Kristus nepritiahne či nepriláka týmto náležitým, láskavým a príjemným spôsobom. Ach, koľko je kazateľov viery, ktorí si myslia, že všetko vedia, no nezacítili ani neokúsili žiaden z týchto Božích prejavov! Ach, ako rýchlo sa stávajú učiteľmi, ktorí nikdy neboli študentmi! Neokúsili túto Božiu službu, a preto nie sú schopní slúžiť. Ostávajú len neužitočnými tárajmi. Kristus sa v poslušnosti Bohu a v službe nám úplne ponížil a stal sa služobníkom všetkých ľudí, preto Ho Boh nadmieru povýšil nad všetkých anjelov, nad celé stvorenstvo, nad smrť, diabla a peklo. Teraz sa však už vzdal podoby služobníka a odložil ju. Nielenže teraz ostáva vo svojej božskej podobe, ale zároveň je velebený, oslavovaný, vyznávaný, uctievaný, kážu o Ňom a je braný ako Boh. Zatiaľ nie je zjavné a viditeľné, že Mu je všetko podrobené, ako hovorí Pavol v Prvom liste Korintským 15:27. No aj napriek tomu je pravdou, že Ježiš ako osoba je takto povýšený a dostal obrovskú moc. Na zemi a na nebi sa totiž deje Jeho vôľa, hoci len hŕstka ľudí verí, že všetko sa deje kvôli Kristovi Ježišovi. Toto „dianie“ sa odohráva bez obmedzenia, presne ako bol Pán povýšený bez obmedzenia. Avšak naše oči sú stále slepé a zatemnené. Nevidia, že On je ten, ktorého všetko počúva. No v deň posledného súdu to bude zjavné. Všetci uvidia, čo sa deje už teraz – že Kristus sa vzdal božskej podoby a stal sa človekom, a aj to, že odložil svoju podobu služobníka a je ako Boh. Ako Bohu Mu patrí sláva, je Pánom nad životom a smrťou, Kráľom všetkej slávy atď. Toľko k tomuto textu, už sme totiž inde hovorili o tom, ako máme odložiť svoju slávu a slúžiť ostatným. Pretože Boh chce, aby sme si navzájom slúžili našimi telami, majetkom, cťou, duchom a dušou. Tak ako nám slúžil Boží Syn.

St. Louis ed., 12:475-477.

Martin Luther