Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až po prvých.“ Evanjelium podľa Matúša 20:8

Podobenstvo o pracovníkoch na vinici nie je podobenstvom o práci v Božom kráľovstve. Podobenstvo súvisí s odpoveďou Pána Ježiša na Petrovu otázku: „Ajhľa my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to?“ (Mt 19:27) Pán Ježiš odpovedá, že nie zbytočne všetko opustili a nasledujú Ho. Dostanú veľkú odmenu. Tiež ostatní kresťania dostanú odmenu za to, čoho sa vzdali pre Pána Ježiša. Ale Pán Ježiš potom k tomu pridáva – a je v tom varovný tón: „A mnohí prví budú poslední, a poslední prví.“ A po týchto slovách prichádza podobenstvo o robotníkoch na vinici. V Božom kráľovstve sa neodmeňuje podľa výkonu! Pán Ježiš, keď rozpráva o pláci pre tých, ktorí sa kvôli Nemu vzdávajú bežného štýlu života, chce zabrániť nedorozumeniu. Odmena v Božom kráľovstve sa dáva z milosti a nie za zásluhy! Z milosti sme spasení! V Božom Slove je spasenie nazývané darom milosti – darom, ktorý máme bez toho, aby sme si ho zaslúžili. (R 5:15–18; 6:23) Aj duchovné dary, ktoré sú našou výzbrojou v práci, sa nazývajú darmi milosti. Aj tieto dostávame bez toho, aby sme si ich zaslúžili. (1K 12:7–11) A tak isto aj pláca za naše skutky je z milosti. Keď začneme veriť sami sebe a nášmu vlastnému výkonu v Božom kráľovstve, stávame sa neposlušnými v službe Pánovi. Vtedy nás nečaká žiadna odmena. Človek, ktorý nedôveruje sebe a svojim výkonom, ale je závislý od samotného Pána a musí od neho dostávať vo všetkom pomoc, ten dokáže robiť Pánove skutky. On dostane odmenu za to, na čo ho Pán Ježiš mohol použiť!