Najviac sa treba báť slabého Krista - 2. máj - evs.sk

Zamyslenia

Najviac sa treba báť slabého Krista – 2. máj
2. mája 2019

„Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam.“ (Iz 42:14-15)

Tu opisuje činy Bohatiera, ktorého predstavil v predchádzajúcom verši, a to, že úplne vyhubí všetkých našich protivníkov. Okrem toho slová „nejakú dobu som ticho a mlčím“ atď. naznačujú, že určitú dobu neprichádzala žiadna pomoc a že všetko vyzeralo beznádejne, akoby sa Boh proti nám spolčil s našimi nepriateľmi. Ale to je Kristova slabosť, vďaka nej sa bezbožní búria a ešte vášnivejšie Ho napádajú, takže ho donútia premôcť a zničiť ich kruté bezbožné snahy. On naozaj kričí, keď zbožných utláčajú, ale Jeho hlas je ako hlas ženy, ktorá rodí: pohŕda sa Ním a považuje sa za niekoho, kto sa nedokáže brániť. Ale Kristus je najmocnejší, keď si ľudia myslia, že skoro nič nedokáže; a pomoc je najbližšie, keď si človek myslí, že je najďalej. Toto by nás malo aj potešiť a pozdvihnúť, aby sme si nezúfali, keď vidíme, že cirkev je v obrovskom nebezpečenstve, takže je takmer zničená. Lebo to musí vyzerať tak, ako je to tu opísané, že je ako rodiaca žena, nad ktorou triumfuje celý svet. Cirkev má podstúpiť nebezpečenstvo zániku, ale predsa nezanikne. Slabého Krista sa treba báť najviac vtedy, keď je najslabší. Preto by zbožní mali mať dobrú dôveru uprostred najväčšej slabosti, i keď ich utláčajú. Ale bezbožní by sa mali strachovať aj uprostred úspechu a víťazstva.

St. Louis ed., 6:515-517.

Martin Luther

Stlačením tlačidla "prihlásiť sa" vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním vašich osobných údajov podľa platnej legislatívy.

Zamyslenia do mobilu

Naše každodenné zamyslenia môžete priamo dostávať aj do vašich aplikáciíí na mobilných zariadeniach. Stačí sa prihlásiť na odber v konkrétnej aplikácii.