„My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov. Kto nemiluje brata, zostáva v smrti.“ (1J 3:14)
Pastor J. Vernon McGee raz povedal, že jediné cvičenie, ktoré niektorí kresťania praktizujú, je kritizovanie ostatných a unáhlené vytváranie záverov.
Keď vidím, ako medzi sebou kresťania bojujú, a čo je horšie, ako ich rozdeľujú teologické maličkosti či dokonca štýl služby, skľučuje ma to.
Všimni si, že keď nás Ježiš učil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno tvoje…“ použil slovo náš. Ježiš nás učí rodinnú modlitbu, ktorú Bohu predkladáme spolu s ostatnými veriacimi. V momente, ako sa staneš kresťanom, sa automaticky stávaš súčasťou Božej rodiny. Volá sa cirkev. Sme bratia a sestry v Kristovi.
V troch dojemných starozmluvných spovedných modlitbách − Ezdráš 9, Nehemiáš 9 a Daniel 9 – používajú autori často zámeno my. Ezdráš, Nehemiáš a Daniel nemali podiel na hriechoch, ktoré vyznávali, no všetci sa stotožnili s ľuďmi, za ktorých sa modlili. V podstate hovorili: „Pane, zhrešili sme proti Tebe. Spáchali sme toto zlo. Sme v tom všetci spolu.“
Pavol adresoval toto napomenutie Galaťanom: „Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého. Ale ak sa hryziete a žeriete medzi sebou, pozor, aby ste sa navzájom nezničili.“ (G 5:14-15) Nemali by sme sa medzi sebou hrýzť. Mali by sme sa milovať a odpúšťať si.
Niektorí ľudia sú milí a sympatickí. Niečo sa nám na nich páči, a tak je jednoduché ich milovať. Avšak nie všetci ľudia sú takí. Existujú aj hádaví a mrzutí ľudia, z ktorých sme akurát podráždení. Ak sú súčasťou cirkvi, potom sú to tiež naši bratia a sestry a my ich máme milovať. Ak nemilujeme nepríjemných ľudí, čo potom naozaj vieme o Božej láske?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast