„… Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Mt 26:39)
Ukrižovanie sa približovalo, a Ježiš ako Boh vedel, čo všetko to bude obnášať. Vedel, že Ho zatknú na základe falošných obvinení, že Ho budú biť. Uvedomoval si, že mu budú z tváre vytrhávať bradu. Vedel, že utŕži 39 rán bičom. Rozumel tomu, že ho priklincujú na kríž. A čo je najhoršie, bol si vedomý toho, že ponesie hriechy celého ľudstva, hoci nikdy nespáchal žiaden hriech.
V záhrade Getsemane sa modlil: „… Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Mt 26:39) List Židom nám pomáha preniknúť do podstaty: „V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.“ Ježiš volal k Bohu Jeho horlivá modlitba vyviedla učeníkov z miery.
Aj my sa takto musíme modliť. Na malú chvíľu si teraz predstav, že by si tvoje dieťa zlomilo ruku a ty by si ho zobral na pohotovosť. Modlil by si sa za lekárov a ľudí, ktorí by tvoje dieťa ošetrovali? Samozrejme, že by si sa modlil. Modlil by si sa horlivo.
Predstav si, nedajbože, že tvoje dieťa by uniesli. Modlil by si sa? Áno, modlil by si sa. Modlil by si sa neprestajne. „Nie“ by si nebral ako odpoveď.
To je skutočná modlitba a je to tiež spôsob, akým sa momentálne potrebujeme modliť za svoj národ. Potrebujeme volať na Boha. Potrebujeme sa modliť, aby Pán svetu poslal duchovné prebudenie a cirkvi obživenie, aby Boh poslal do našich životov obrodenie.