Viera je poznanie premenené v skutok.
Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia.
Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3)
Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55,6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „… aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ( Sk 17,27)
Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko.
Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo… (Iz 9,1)
Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol.
Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lk 24,32)
Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti.
Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1,19)
Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“
Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24,35)
Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri.
Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste…
Ukážka z knihy Curt A. Westman – Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii