„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (J 8:36)
Ľudia majú niekedy problém veriť, že Boh im odpustil. Držia v sebe vinu a cítia sa, akoby sebatrýznením mohli splatiť časť pokánia. Potrebujú však prijať odpustenie, ktoré im dal Kristus, a začať sa správať ako ľudia, ktorým bolo odpustené s vedomím, že „keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“ (J 8:36).
V Matúšovi čítame príbeh o ochrnutom, ktorého k Ježišovi prinášajú priatelia. Keď Ježiš vidí vieru jeho priateľov, hovorí mužovi: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9:2). Ježiš tu prvýkrát používa slovo „dúfaj“ a používa ho v situácii, keď uisťuje muža, že jeho hriechy sú odpustené.
No nezdá sa, že priatelia ho tam priniesli preto, aby mu boli odpustené hriechy. Povedali by sme, že ho tam priniesli, aby bol uzdravený. Preto Ježiš pokračuje: „Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (verše 5-6) A muž tak urobí.
Ježiš tomuto mužovi odpustil hriechy a v tomto prípade Božie odpustenie prinieslo odvahu. Boh urobí svoj diel, no potom je rad na nás. Boh nám ponúka odpustenie, my ho musíme prijať.
Žiješ s Božím odpustením? Alebo Ťa trápi vina, pretože nie si ochotný prijať Božiu ponuku?