„Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním.“ (2 Tim 4:2)
Jonáš mal 40 dní na to, aby Božím posolstvom oslovil 300 000 ľudí. Preto s naliehavosťou odišiel a kázal Ninivčanom.
Biblia hovorí, že máme kázať slovo a byť vytrvalí, či už je čas priaznivý, alebo nie (pozri 2 Tim 4:2). Kázanie však neznamená kričanie. Kázanie je ohlasovanie.
Jedna vec je zvýšiť hlas, aby vás počul veľký zástup. Aj ja som videl kresťanov, ktorí na ľudí kričali. To nerob. Upokoj sa. Zníž hlasitosť. Viac počúvaj a s láskou sa zrozumiteľným spôsobom podeľ o veci, ktoré niekto potrebuje počuť.
Hlavným spôsobom, ktorý si Boh vybral na oslovenie neveriacich, je slovné vyjadrenie evanjelia. Môžeš ho kázať, posielať textové správy, tweetovať alebo sa oň podeliť v rozhovore. Ide však o to, aby si ľuďom povedal, že v nebi je Boh, ktorý ich miluje a poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby zomrel na kríži za ich hriechy a po troch dňoch vstal z mŕtvych.
Biblia nám hovorí, že sú len dve veci, ktoré majú moc: Boh sám a evanjelium. Pavol napísal: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.“ (R 1:16)
V pôvodnom jazyku je slovo pre moc, ktoré Pavol použil, grécke slovo dunamis.
Keď Alfred Nobel vynašiel materiál, ktorý vybuchoval, nikdy predtým nič podobné neexistovalo. Keď premýšľal, ako by toto výbušné zariadenie pomenoval, rozprával sa s priateľom, ktorý vedel po grécky. Nobel sa ho opýtal, aké je grécke slovo pre výbušnú silu, a jeho priateľ povedal, že je to dunamis. Alfred Nobel teda pomenoval svoj vynález dynamit.
V jednoduchom posolstve evanjelia je dynamická, výbušná sila – dunamis.