„… uši si mi otvoril.“ (Ž 40:7)
Sluha prišiel k svojmu pánovi a prosil ho, aby nemusel spávať v pridelenom domčeku, ale aby mohol spávať v maštali. Pán sa ho pýtal, prečo nechce ostať v tom peknom domčeku. Na to odpovedal: „Pane, sláviky robia okolo domu po celú noc taký piskot, že sa to nedá vydržať.“
Iný by sa vedel kochať v slávičom speve.
Tak je to aj s neobráteným človekom – krásne Božie veci sú mu neznesiteľné. A ako z húsenice sa stáva motýľ s celkom inými chuťami a túžbami, tak i pre neveriacich platí: „Musíte sa narodiť znova.“ Narodil si sa už znova? Máš záľubu v nebeských veciach?
No, až sme my raz zakúsili, ten život prostý lúčenia,
až sme prah raja prekročili, kde niet už žiaľov, trápenia,
)až zrieme večnú svetla vlasť: Ó, akáže to bude slasť!
PS 134, 2