„… taký (človek) nech uváži, že akí sme v slove v listoch, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutku, keď budeme prítomní.“ 2. list Korintským 10:11
Zhodujú sa u teba slová s činmi? Satan robí všetko preto, aby sa nezhodovali. Vie, že ak bude mať úspech, budeš ochromený zvnútra. Tvoje slová nebudú mať váhu a bude ti hroziť pohŕdanie.
Ježiš učeníkov varuje pred kvasom farizejov. Povedal o nich, že nerobia to, čo hlásajú.
Všetkým kresťanom hrozí nebezpečenstvo, že budú ako farizeji. Ale pre tých, ktorým bola v zbore zverená nejaká osobitná úloha, je toto nebezpečenstvo ešte väčšie. Človek chce naplniť očakávania iných ľudí. Vytvára pozitívny dojem z vlastného duchovného života. Môže sa to diať nespočetnými spôsobmi. Pri vhodných príležitostiach spomenie modlitbu, čítanie Biblie, svedectvo, službu alebo dary na misiu. Je to nebezpečné. Bez toho, aby si to človek uvedomil, odchádza spred Božej tváre a začína žiť svoj život pred očami ľudí. Potom môžeš u ostatných vzbudzovať dojem, ktorý sa v reálnom živote rozplýva ako para.
Uč sa od Pavla. Čo povedal, to aj vykonal. Niekto môže poukázať na jeho hriech, nedostatky a chyby, ale napriek tomu žil život v úprimnosti. Všetko vyniesol na svetlo — pred Bohom i pred ľuďmi.
Všetkým, ktorí mali niečo proti nemu, tak odhaľoval mnohé zraniteľné miesta. Stačilo len obrátiť proti nemu jeho vlastné slová. Veď sám povedal, že je najhorší spomedzi všetkých hriešnikov, a že v jeho tele neprebýva nič dobré.
Kresťania pravdy sú kresťania, ktorí znášajú utrpenie. Ak existuje spojenie medzi presvedčením, slovom a činom, tak to niečo stojí.
Ján Krstiteľ sa nedokázal s Herodesom stretnúť bez toho, aby ho nenapomínal: „Nie je ti dovolené žiť s manželkou tvojho brata.“ Tieto slová ho stáli väzenie a neskôr aj život. Jánove slová boli ako soľ v otvorenej rane Herodesovho svedomia.
Ježiš nás volá, aby sme prijali svoj kríž a nasledovali Ho. Nech naše slová súhlasia s činmi.