„Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho.“ (Sk 21:8)
Je len jedna osoba, ktorú Biblia označuje za evanjelistu, a to Filipa. V 8. kapitole knihy Skutkov apoštolov sa píše, že mal veľké stretnutia, na ktorých ľudia prichádzali ku Kristovi a diali sa zázraky.
Potom mu však Pánov anjel povedal: „Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá.“ (Sk 8:26)
Ako ľahko mohol Filip povedať: „Nie, ďakujem. Zostanem tu.“ Filip však išiel na púšť. A tam uvidel karavánu, ktorá sa k nemu blížila. A nielen to, videl, že sú to dôležití ľudia. Filip zbadal, zahraničného hodnostára, pokladníka Etiópie. Vracal sa z Jeruzalema a náhodou čítal zo zvitku Izaiáša.
Tento hodnostár zrejme išiel do Jeruzalema hľadať Boha, ale nenašiel, čo hľadal. Filip k nemu pribehol a spýtal sa ho: „Či aj rozumieš, čo čítaš?“ (verš 30).
„Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí?“ (verš 31). A potom pozval Filipa do svojho voza. Filip sa k nemu pridal a vysvetlil mu, čo text znamená. Muž čítal nasledovný úryvok z Izaiáša 53: „Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.“ (verš 7)
Hovorí sa tu o smrti Ježiša, Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. Páči sa mi, ako sa príbeh končí. Etiópsky hodnostár z Etiópie „rozradostený šiel svojou cestou.“ (verš 39) Vo väčšine prípadov ľudia nepovedia: „Ukáž mi cestu, ako prísť k Ježišovi.“ Namiesto toho čakajú, že rozhovor začneš ty. Čakajú, že sa s nimi budeš rozprávať o Bohu.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast