„Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem.“ (Sk 17:6)
Niektorí kresťania vyrastali v kresťanských rodinách, iní z nás žili na oboch stranách plota. Vieme, aké je to žiť bez Krista a aké je to prázdne a zbytočné.
Potom sme sa zaviazali nasledovať Ježiša Krista a v našich životoch nastali neuveriteľné zmeny. Objavili sme, že existuje Boh, ktorý nás miluje a má pre náš život jedinečný, na mieru šitý plán.
Tiež sme zistili, že stať sa kresťanom je viac než len odriekať modlitbu a mať istotu neba. Uvedomili sme si, že byť kresťanom znamená nasledovať Ježiša nielen ako nášho Spasiteľa, ale aj ako nášho Pána.
Problémom je, že v dnešnej cirkvi sú ľudia, ktorí hovoria meno Kristus, ale neobjavili, čo znamená nasledovať Ho. Neobjavili, že byť kresťanom znamená viac než len odriekať modlitbu a potom ísť ďalej svojou veselou cestou.
A žiaľ, mnohí sa uspokojili s druhom kresťanstva, ktorý nie je biblický, ktorý prijíma Ježiša ako Spasiteľa, ale zanedbáva Ho ako Pána. Taký druh kresťanstva má veľké sebavedomie, ale malé sebazaprenie. Oslavuje úspech, ale zavrhuje utrpenie. A nemení náš svet.
Cirkev prvého storočia, cirkev, o ktorej čítame v Knihe Skutkov apoštolov, zmenila svoju kultúru. Ľudia opisovali kresťanov ako „tých, čo rozvrátili celý svet“ (Sk 17: 6). Ak naša viera neobráti nás, potom určite neobráti ani náš svet.
Musíme sa vrátiť ku kresťanskému životu, ako je predstavený v Novej zmluve, čo bolo svalnaté kresťanstvo, a nie jeho oslabená, chudokrvná verzia. Potrebujeme systém viery z prvého storočia. Vieru, ktorú žili apoštoli a akú učil Ježiš. Vieru, ktorá môže obrátiť náš svet.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast