Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Preto i ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách.“ List Efezským 1:15 — 16

Zbor v Efeze určite nebol dokonalým spoločenstvom. Musel byť napomenutý kvôli hnevu, krádeži, špinavým rečiam, kvôli prostitúcii, nečistote a žiadostivosti. Napriek tomu tento zbor napĺňal Pavla radosťou.

Je veľa ľudí, ktorí zabúdajú ďakovať za svoj zbor. Myslia len na to, že je v ňom mnoho vecí, ktoré nie sú také, aké by mali byť.

Preto sa vo svojich príhovoroch a rozhovoroch zameriavajú v prvom rade na tieto veci. Niektorí z nich po čase prichádzajú na stretnutia a slúžia len zriedka, až nakoniec ich miesto zostane prázdne.

Nemali by sme byť slepí voči zlyhaniam a slabostiam Božích detí. Na druhej strane nesmieme prehliadať ani ich vieru v Pána Ježiša a lásku, ktorú napriek všetkému medzi nimi nájdeme.

Existuje mnoho detí, ktorých rodičia odradili od účasti na zhromaždeniach tým, že negatívne hovorili o iných. Naše slová o iných môžu mať dlhodobé následky. Pavol napomína svojich priateľov, aby sa vyrovnali so svojím hriechom a žili svätý život. Zároveň im však hovorí, že neprestane za nich ďakovať. Podľa neho je cirkev Božím dielom. Aj ten najslabší kresťan je novým stvorením v Kristovi. Napriek tomu, že zo svojich vzájomných vzťahov ešte neodstránili hriech, stále sa milujú, pretože ich spája Kristova láska.

Nie je to tak aj medzi tvojimi veriacimi priateľmi? Ste úplne odlišní, ale viera v Ježiša z vás robí jedno. Čím by si bol bez viery v Ježiša a spoločenstva s tými, ktorí Mu patria?

Necítiš niekedy prúd láskavosti, ktorý prechádza tvojím srdcom, keď si v spoločenstve Božieho ľudu? Nie je to ako vnútorný hlas, ktorý ti vraví, že patríš k hriešnikom, ktorí sú zachránení milosťou? Nemáš vzdávať vďaku Bohu za všetky Jeho deti, ako to robil Pavol?

Hans Erik Nissen