„Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Izaiáš 43:25
Ak má Božie slovo pomáhať, nestačí, aby si mu len rozumel. Musíš tiež veriť tomu, čo vraví Pán. Keď ťa Boh uisťuje, že už viac nespomína na tvoje hriechy, musíš túto nádhernú správu prijať.
Máme sklon myslieť si, že ak Božie slovo neodmietame, nemôžeme byť neveriaci. Ale to nie je pravda. Ak ho neprijmeš s vierou a dôverou, si neverec. Ak Slovo neprijmeš, nezachráni ťa. Bude ťa súdiť.
Počúvať Božie slovo vždy vedie buď k zatvrdilosti, alebo k životu. Platí to aj pre najväčšie a najslávnejšie zasľúbenia. Mnohí sa zatvrdia, keď počujú, že Boh viac nebude spomínať na ich hriechy. Môžu počúvať a počúvať, ale ničomu nerozumejú. Božie slovo zostáva bez ovocia. Nebolo prijaté, preto nespôsobuje radosť.
Keď Boh povedal, že na tvoje hriechy viac nebude spomínať, a ty Mu neveríš, je to hriech voči Nemu. Je to to isté, ako by si Ho označil za nespoľahlivého. Nesmieš to robiť. Namiesto toho dovoľ, aby ti tento slávny text priniesol slobodu do srdca. Hospodin ťa oslobodil od všetkého, čo si urobil. Namiesto toho ti pripísal všetko, čo Ježiš pre teba urobil.
Preto by si si nemal zúfať, keď si spomenieš na hriech. Namiesto toho sa drž Božieho slova. Mal by si si povedať, že ak si Boh na to už viac nespomína, ani ty nebudeš na to myslieť.
Boh zabudol na veci, ktoré zahodil. Preto to musíš urobiť aj ty. Na druhej strane počúvaj, čo Boh stále pripomína: „Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl; tvoje hradby sú ustavične predo mnou.“
Hospodin ťa pozná ako hriešnika, ktorý je vyrytý v rukách tvojho Vykupiteľa. Ježišove ruky so stopami po klincoch dosvedčujú skutočnosť, že účty za všetky tvoje hriechy sú vyrovnané. Ježiš im čelil na Golgote. Preto im ty už nebudeš čeliť. Hospodin sa s tebou milostivo stretáva.