“Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli tvojim slovám.” Daniel 10:12
Daniel mal veľký zážitok. Syn človeka, ktorý mal neskôr prísť na zem v tele a byť naším Spasiteľom, sa mu zjavil a stali sa veci, ktoré mali najväčší význam pre Božie kráľovstvo.
Boží Syn, ktorého zjavuje anjel, hovorí, že prišiel ako odpoveď na Danielovu modlitbu: “…ja som prišiel práve kvôli tvojim slovám.”
Tu vidíme, čo modlitba znamená. Aj v dnešnej dobe je to tak ako v Danielovej dobe. Význam modlitby sa nedá preceniť, je skôr podceňovaný. Daniel sa modlil za Božie kráľovstvo a za národ, ku ktorému patril, a ktorý bol v tom čase v zajatí. Dostal najväčšie zasľúbenia a bol najdôležitejším človekom pre svoj ľud a pre pokrok Božieho kráľovstva.
A aká bola vlastne jeho modlitba?
Vieme, že sa modlil pravidelne, tvárou obrátenou k Jeruzalemu, ku miestu, ktoré si Boh vybral pre svoje zjavenie k našej spáse. Bolo to zakázané pod trestom smrti. Ale nič mu nemohlo prekaziť, aby sa modlil. Nenechal sa zastaviť.
Čiastočne sa dozvedáme aj obsah jeho modlitieb. To, čo nás najviac udivuje, je sebapoznanie a vyznávanie hriechov, ktoré v nich nachádzame.
“Zhrešili sme a konali sme prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. Neposlúchali sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny.” (Dan 9:5–6)
Daniel nehovorí, že ľud zhrešil, ale počíta sa za jedného z nich. Cíti sa byť v jednote so svojím ľudom v jeho hriechu, klamstve, nevere a neposlušnosti voči Bohu.
Táto modlitba bola dobre prijatá v nebi. Daniel je nazvaný milovaným mužom a kvôli jeho slovám sa stali tie najväčšie veci a ľud bol zachránený.
Takýchto ľudí, s takým vyznaním svojich hriechov a hriechov ľudu, ktorí idú k Bohu, takých potrebuje náš národ. Môžu byť jeho záchranou.