„Odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom.“ Neh 1:3
Bol deň ako každý iný, keď Nehemiáš počul o neutešenej situácii svojich židovských spoluobčanov. Hradby Jeruzalema ležali v ruinách a židovský ľud bol v zajatí, lebo ďalej uctieval falošných bôžikov.
Boh v skutočnosti povedal: „Páčia sa vám falošní bohovia? Pošlem vás do centra modiel: do Babylonu.“ Boli tam v zajatí sedemdesiat rokov.
Napokon kráľa Nebúkadnecara nahradil jeho vnuk Bélšaccar, ktorého zvrhli. Prišli Sýrčania a Médo-peržania. Sýrčania dovolili prvej vlne zajatcov návrat do Jeruzalema, kde kňaz Ezdráš znovu vybudoval chrám.
Ale hradby Jeruzalema boli stále v troskách. Prešlo veľa času a Nehemiáša správa zastihla na kráľovskom dvore. Artaxerxes – kráľ, ktorý vládol, dovolil Nehemiášovi ísť do Jeruzalema a niečo s tým spraviť.
Mestské hradby boli dôležité. Je jasné, že slúžili ako ochrana, ale boli viac než to. Boli symbolom. Pri bránach sa stretávali vodcovia mesta a rozhodovali. Alebo sa tam schádzali starší. Hradby boli dôležité.
Aj v našich životoch sú hradby dôležité. Hradby vernosti chránia naše manželstvá. Múry manželstva chránia rodiny. A múry rodín ochraňujú národ. Hovorí sa, že rodina dokáže prežiť bez národa, ale národ neprežije bez rodiny. Myslím, že ak vezmeme ktorúkoľvek chorobu spoločnosti, môžeme ju vystopovať priamo až k rozpadnutej rodine. Krajina potrebuje rodinu.
Ako izraelský ľud znovu postavil hradby? Tehlu po tehle. Ako znovu vybudujeme náš národ? Domov po domove. Rodinu po rodine. Začína to v tvojej domácnosti, začína to u mňa doma.