„A vy, otcovia… ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom.“ (Ef 6:4)
Na smrteľnom lôžku ležalo dieťa. Pozrelo ešte raz na svojich rodičov a povedalo vyčítavo: „Rodičia moji, nikdy ste so mnou nehovorili o smrti, nikdy ste ma nenapomínali, aby som sa na ňu pripravila. A teraz,“ pričom bolestne zaplakalo, „zomieram a moja duša je stratená.“
Dieťa zomrelo, jeho svetlo zhaslo v mrákave. Tvár zomrelej dcérušky prenasledovala rodičov pri ich denných prácach a rušila ich spánok v noci.
Ty, kto máš zverený mladý ľudský život, pamätaj, že sa s ním raz stretneš v posledný deň pred súdnou stolicou Kristovou. Nie je možné opísať pocity, ktoré ťa vtedy preniknú. Nepremeškaj urobiť to, čo môžeš vykonať pre záchranu niektorej mladej duše dnes!
Až sa všetci pred trón Kristov postavíme, bratia, sestry, čiže tam aj obstojíme?
Koľko sĺz sme vlastnou rukou usušili a od skazy koľké duše zachránili?
PS 111, 1 a 3