„Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok, a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal.“ (L 8:43-44)
Ľudia sa na Ježiša vrhali. Ako prechádzal cez dav, každý z Neho chcel mať svoju časť. Zrazu sa zastavil a opýtal sa: „Kto sa ma dotkol?“ (L 8:45)
Jeden z jeho učeníkov povedal: „Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.“ (v. 45)
„Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“ (v. 46)
Každý to popieral, hoci sa ho každý dotýkal. Potom sa dav rozostúpil, a bola tam žena, ktorá pred Pánom padla na kolená. Ľudia si pravdepodobne mysleli, že Ježiš sa ju chystá pokarhať. Ježiš ju však nechcel kritizovať; chcel ju pochváliť. „A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (v. 46) Táto žena rozpoznala, že Ježiš ju mohol uzdraviť, a dotkla sa Ho vo viere.
Nevieme, aká presne bola jej choroba. Vieme len to, že to bol nejaký vážny problém s krvácaním. Čokoľvek to bolo, spôsobilo jej to neustále krvácanie počas bolestivých dvanástich rokov. V ich kultúre to bola nevýhoda, ktorá spôsobovala poškvrnu a potupenie. Bola to druhá choroba po malomocenstve, ktorá so sebou niesla hanbu a odmietnutie, pretože kvôli nej bola vyhlásená za obradne nečistú.
A pretože sa všetko točilo okolo synagógy, bola sama. Bola odsunutá nabok. Trpela bolesťami. A všetky peniaze minula na lekárov. Avšak uprostred rokov sklamania a odmietnutia uverila, že Boh ju môže uzdraviť a dotknúť sa jej.
Práve teraz sa môžeš natiahnuť za Ježišom a dotknúť sa ho – nie náboženstva alebo cirkvi. Dotkni sa Ježiša. On sa môže dotknúť teba. Môže ťa zmeniť. Môže ti pomôcť byť človekom, ktorého z teba chce mať.
