„… že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela,“ (R 9:2-3)
Apoštol Pavol mal niečo základné pre účinnú evanjelizáciu: Bohom dané bremeno za tých, ktorí nepoznali Ježiša Krista. V jeho prípade to bolo bremeno za svojich vlastných ľudí, Židov. Záležalo mu na nich. Vo vnútri ho to spaľovalo.
Generál William Booth, zakladateľ Armády spásy, raz povedal, že ak by bola jeho túžba uskutočniteľná, chcel by, aby ľudí, ktorých vedie v evanjelizácii, na 24 hodín zavesili nad peklo. Takýmto spôsobom by mohli uvidieť realitu, ktorá čaká tých, ktorí nepoznajú Ježiša Krista.
Pre Pavla, ktorý rozprával o svojej láske a spaľujúcom zápale za neveriacich by to nebolo potrebné. Myslím si, že je to tam v Písme pre nás, aby sme neboli príliš zameraní na svoje vlastné problémy a duchovný rast, a tak zabúdali na ľudí, ktorí potrebujú spoznať Krista.
Myslím si, že Pavol v 9. kapitole Listu Rímskym robí úžasné vyhlásenie, keď hovorí: „Ak by to bolo možné, vzdal by som sa nádeje večného života, aby ostatní, ktorí túto nádej nepoznajú, mohli prísť k viere.“ Je to vcelku dramatický výrok.
Ako veriaci máme ty a ja zodpovednosť pred tými, ktorí sú mimo cirkvi − pred neveriacimi. Ak Božia láska v našich životoch skutočne funguje, mala by nás motivovať k tomu, aby sme pre Boha niečo urobili.
Ak sa modlíš, aby ti Boh dal toto bremeno, potom buď opatrný. Výsledky by mohli byť zlomové. Jednoducho môžeš byť prekvapený, ako rýchlo ti odpovie.
