„Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo, a vykupujte čas. Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“ (Kol 4:5-6)
Ježiš − vzor evanjelistu, používal niečo, čo mnohým kresťanom v dnešnej dobe vážne chýba, a to je takt. Taktnosť je definovaná ako diplomacia, citlivosť. Jedna z jej definícií hovorí, že je to zručnosť a milosť v zaobchádzaní s druhými. Isaac Newton definoval taktnosť ako „umenie povedať niečo dôležité bez toho, aby sme si vytvorili nepriateľa.“
Existuje vrodený útok na základné posolstvo evanjelia, no my to nemusíme zhoršovať našou necitlivosťou k ľuďom. Deje sa to však až príliš často. Už som to videl. Ty pravdepodobne tiež. Kresťan pristúpi k neveriacemu a začne rozhovor niečím podobným ako: „Čau pohan. Vedel si, že ideš do pekla?“ Toto nie je spôsob, akým buduješ most.
Keď Ježiš pristúpil k žene pri studni v Samárii, dal jej otázku. Vytiahol ju z každodennej rutiny. Zapojil ju. Evanjelizácia je dialóg, nie monológ. A najlepší spôsob ako človeka zapojiť do konverzácie, je počúvať. Keď začíname rozhovor, jeho zámerom je vybudovať most. To je to, čo chceme robiť. Pýtať sa ľudí na nich samých. Každý rád rozpráva o sebe. A ako rozprávajú o sebe, venuj sa im. Pýtaj sa ich. Nemusíš ich prerušovať. Nemusíš im odporovať. Nemusíš ich uraziť. Len počúvaj.
Samozrejme, aj tvoj názor a protinázor má svoje miesto. Niet pochýb, že potrebujeme brániť svoje presvedčenie. No ešte nikdy sa nikto do Božieho kráľovstva nedostal hádkou. Videl som kresťanov vyhrať hádku, no stratiť dušu človeka. Ja by som však radšej videl zachránenú dušu, počúval a venoval sa ľuďom tým, že budem dávať a prijímať. Keď to takto budeš robiť, z rozhovoru ti bude jasné, ako odpovedať posolstvom evanjelia. Trpezlivo počúvaj. A potom vhodne odpovedaj.
