„Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás,“ (Ef 3:20)
Keď tragédia, utrpenie alebo dokonca smrť vstúpi do našich životov, môžeme si položiť otázku: „Prečo Boh dopustil, aby sa to stalo, ak ma skutočne miluje?“ Je ťažké vidieť očami, ktoré sú plné sĺz. Hoci nie sme schopní vidieť, ako sa situácia skončí, alebo prečo postretla nás, môžeme vedieť, že pramení z Božej lásky, a je riadená Bohom.
Ak nie si kresťan, potom pre teba nemám slová útechy, keď ťa postihne tragédia, zasiahne žiaľ či príde smrť. Avšak kresťania môžu vedieť, že všetko musí najprv prejsť cez Božiu ochrannú sieť, ktorú okolo svojich detí umiestnil.
Keď Mária a Marta poslali odkaz Ježišovi, že ich brat Lazár je chorý, chceli uzdravenie. Ježiš však chcel urobiť viac než len uzdraviť Lazára; chcel ho vzkriesiť. Predtým než dorazil do Betánie, boli Mária a Marta skutočne smutné. Áno, Ježiš miloval Lazára. Avšak v jeho živote chcel urobiť niečo dramatickejšie.
Ak nevidíme Boha konať vtedy, keď to očakávame, má to svoj dôvod. Zastavíme sa niekedy a zamyslíme sa, že Boh chce urobiť viac? Zastavíme sa niekedy a zamyslíme sa, že Boh možno chce urobiť oveľa viac, než môžeme žiadať alebo si myslieť? Ak Boh zatvorí jedny dvere, otvorí druhé.
Možno ťa Boh práve frustruje alebo trochu znepokojuje. Možno sa nestalo niečo, v čo si dúfal, a tak vravíš: „Boh ma sklamal.“ Počkaj. Koniec nie je, pokiaľ nenastane. Nevieš, čo má pre teba Boh prichystané. Jeho oddialenia máme vysvetľovať vo svetle jeho lásky − a nie naopak.