Približne pred rokom som napísal článok o prezidentských voľbách tu. Veľa sa odvtedy nezmenilo. Dilemy sa však možno ešte viac vyhrotili. Za ten článok som zožal kritiku sprava i zľava. Podľa niektorých som v ňom nadbiehal liberálom. Pre iných bol príliš konzervatívny. Aj to ukazuje, ako veľmi je súčasná spoločnosť (nielen slovenská) kultúrne a hodnotovo rozdelená.
Stojím si za tým, čo som pred rokom napísal… Ježiš nie je vpravo ani vľavo (alebo je aj oboje). Ježiš nie je konzervatívec či liberál, tradicionalista či pokrokár, neobhajuje patriarchát a nepropaguje feminizmus…
Tým nechcem povedať, že Ježiš je niekde v strede, že sa chce páčiť každému. Skôr je to o tom, že Ježiš nás všetkých presahuje. Jeho požiadavky sú úplne inde ako naše predstavy. On sa nezúčastňuje našich kultúrnych vojen, (ktoré sa neraz vedú aj v Jeho mene).
Ku kresťanstvu sa hlási dnes aj to, čo sa označuje ako krajná pravica, ale Ježišom sa zaštiťuje aj progresívna ľavica. „Coška ňedobre“, ako sa na východe povie.
Preto som presvedčený, že kresťania by mali byť kritickí a pozorne rozlišovať. Nemali by sa rozhodovať podľa sľubov a rečí. Najmä ak skutky sú v príkrom rozpore s hodnotami viery. Nie každý, kto hovorí o kresťanstve, skutočne reprezentuje kresťanskú vieru (por. Mt 7:21). Nie každá strana, čo sa tvári ako kresťanská, skutočne reprezentuje autentické biblické kresťanstvo. Takisto nie je skutočne kresťanské, keď si z kresťanstva niekto vyberá len to, čo sa hodí do príslušnej ideológie. Kresťanstvo nemôže reprezentovať to, čo dáva generácie tradovanému obsahu celkom nový, a často aj opačný význam.
Kresťania môžu byť súčasťou viacerých politických strán, nie len v jednej. Ale tiež som presvedčený, že sú strany, v ktorých môžu byť kresťania prítomní len za cenu kompromisov s biblickými hodnotami alebo za cenu pomýlenia.
Svojho času som čítal radu, ktorú považujem za múdru pri volebnom rozhodovaní. Voľby nie sú manželstvo ale skôr čakanie na autobus. Nehľadáme ideálnych politikov či politickú stranu (ako pri manželstve). Voľby nie sú zväzkom na celý život. Ak ma sklamali tí, ktorým som dal posledne dôveru, pri ďalšej príležitosti sa môžem slobodne rozhodnúť inak. Voľby sú skôr ako čakanie na autobus. Mám cieľ, kam sa chcem dostať a čakám na zastávke. Čakám na autobus, ktorý ma dovezie k cieľu čo najbližšie. Možno žiaden nepôjde celkom tam, kam by som chcel ísť ja. Možno budem musieť aj prestupovať. Možno to bude trvať dlhšie. Ale vyberiem si ten, čo najviac vyhovuje cieľu mojej cesty. Niekto to nazve voľbou menšieho zla. Ale skúsme to otočiť. Zo všetkých zlých možností si môžem vybrať tú najlepšiu.
Poznámka:
V roku 2019 kresťania z rôznych krajín Európy napísali knihu o populizme a aké výzvy populizmus prináša pre kresťanskú vieru. Kniha sa nazýva Is God a Populist? (Je Boh populista?). Kapitolu o Slovensku som napísal ja. Kniha je v angličtine. Je možné si ju kúpiť tu. Viac o knihe si môžete prečítať aj tu.
