„Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.“ (Jk 1:2-3)
Často si zbožne želáme, aby sme mali prospech z cvičenia, kým by sme oddychovali v nejakom pohodlnom kresle. Nič také však neexistuje. Rovnako, keď bežíme v pretekoch života, nemôžeme sedieť. Nemôžeš behať a zároveň nehybne stáť. Ak sedíš, nebežíš. Ak bežíš, nesedíš.
Tak ako sa sval spevňuje používaním, ako je zničený a vybudovaný, tak sa upevňuje a upadá aj naša viera. Jakub v prvej kapitole hovorí: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.“
Boh bude skúšať našu vieru pre naše vlastné dobro. Viem, že by sme chceli mať bezstarostné životy. Viem, že by sme chceli mať životy bez pokušení. Hovorí sa, že jeden kresťan, ktorý bol pokúšaný, je hodný tisíc kresťanov, ktorí pokúšaní neboli. Takisto sa hovorí, že kresťania sú vo veľkej miere podobní čajovým vreckám. Pokiaľ ich neponoríš do horúcej vody, nevieš, akí v skutočnosti sú.
Viera rastie so skúškami. Zober si napríklad Abraháma. Pán ho začal skúšať tým, že mu povedal, aby opustil svoju krajinu. Neskôr mu Boh prikázal, aby vzal svojho syna Izáka a položil ho na oltár. Začal jednoduchým testom a pokračoval náročnejším.
V našich životoch kresťanskej viery budeme prechádzať sériami skúšok. Každá jedna z nich nás posilní. Áno, skúšky budú naberať na náročnosti. Avšak my budeme silnejší, pretože Boh nás formuje do tvaru pre väčšie výzvy a príležitosti. Všetko je príprava na niečo ďalšie.
