„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)
Zamýšľam sa nad tým, či ľudia v dnešnej dobe vôbec vedia, čo je hanba. Veci, ktoré nás v minulosti zahanbovali, sú v dnešnej dobe považované za cnosti. Z nesprávneho sa stalo správne. Zo správneho sa stalo nesprávne. Všetko je prevrátené hore nohami. Zabudli sme, ako sa červenať. Zabudli sme, aké je to byť zahanbený.
Toto opisoval Daniel, keď sa modlil: „Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám,…“ (Dan 9:7) V Biblii čítame o Danielovom živote. Ani raz som nečítal o tom, že zhrešil. Nevravím, že Daniel nehrešil, pretože skutočne bol smrteľnou ľudskou bytosťou ako každý z nás. Skutočnosťou však je, že žil zbožným životom. Napriek tomu si myslel, že je nevyhnutné činiť osobné pokánie.
Pripomína nám to, že čím bližšie sa k Bohu dostaneš, tým väčší je tvoj pocit vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že si duchovne zrelý, ti Pán ukáže trochu viac z tvojho srdca, a vtedy si uvedomíš, ako ďaleko si musel zájsť. Čím viac budeš poznať Pána, tým viac budeš vidieť do seba a viac si budeš uvedomovať, že stále toho musíš veľa zmeniť.
Daniel vyznával svoj hriech pred Pánom, pretože nechcel, aby sa nevyznaný hriech postavil do cesty jeho vzťahu s Bohom. Ako povedal žalmista: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)
Je nejaký hriech, z ktorého potrebuješ činiť pokánie? Je nejaká oblasť tvojho života, ktorá Boha neteší? Hriech je prekážkou a môže brzdiť tvoj modlitebný život. Zbav sa ho. Nechaj ho tak.