„Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo.“ (Sk 28:5)
Keď bol apoštol Pavol na lodi smerujúcej do Ríma, zažil stroskotanie. Boh sa však Pavlovi zjavil a uistil ho, že žiaden život nevyhasne. Svoju destináciu mali dosiahnuť bezpečne. Každý člen posádky to dotiahol na breh. Ako si Pavol zohrieval ruky nad ohňom, jedovatý had sa mu obmotal okolo ruky. Pavol hada jednoducho striasol a každý si myslel, že Pavol je nejaký boh, pretože prežil. Pavlov čas však ešte nenastal.
Toto nám pripomína jednu vec: Pokiaľ s nami Boh nie je hotový, sme nezničiteľní. Ježiš o veriacich vyhlásil: „… hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im;…“ (Mk 16:18) To neznamená, že by sme na bohoslužbách mali mať hadov, čím boli známe niektoré takzvané cirkvi. Takisto to neznamená, že by sme mali ísť von a vypiť jed, aby sme preskúšali svoju vieru. To je pokúšanie Pána, a to nie je to, čo Boh hovorí.
Znamená to nasledovné: pokiaľ s nami Boh neskončil, nič nás nezastaví. Nemusíme žiť v neustálom strachu o svoj život, pretože pokiaľ nenastane deň, keď s nami skončil Pán, budeme v bezpečí v Jeho ochrannej starostlivosti.
A čo s dňom, keď s nami Boh skončí? Ako napísal sám apoštol Pavol: „Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ (F 1:21)
Medzitým nevyhnutne nemusíme naše životy riskovať. Nemali by sme robiť bláznivé veci, ktoré by náš život vystavovali nebezpečenstvu. Ak hľadáme, ako ostať v Božej vôli, nemáme sa čoho obávať.
Sú to úžasné vyhliadky do budúcnosti, ktoré máme, zatiaľčo žijeme nebezpečný život. Môžeme ďakovať Bohu, pretože sme pod Jeho ochranou.
