„A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6:17)
Zdá sa mi neuveriteľné, ako ľudia alergicky zareagujú, keď niekto vytiahne Bibliu. Niekedy sa rozhodneš čítať Bibliu práve vtedy, keď sa nachádzaš v niekoho blízkosti. Vyberieš si ju, a u ľudí sa spustí alergická reakcia. Dokonca ani nechcú, aby sa Biblia nachádzala v ich blízkosti. Je to takmer, akoby sa báli, že na nich zaútočí.
Keď Pavol písal o Božej výzbroji, jediná vec, ktorú dal na zoznam duchovného arzenálu, ktorá je rovnako útočná ako obranná je meč Ducha − Božie Slovo. Vojak v 1. storočí mohol mať najúžasnejšiu výzbroj − náprsný pancier, prilbu, štít a všetko ostatné. Ak by však nemal meč, bol by to koniec jeho príbehu.
Ako veriaci potrebujeme používať meč Ducha aktívne a takisto sa potrebujeme naučiť, ako ho používať. Keď diabol pokúšal Ježiša na púšti, Ježiš sa postil 40 dní a 40 nocí. Nie je potrebné hovoriť, že bol hladný. Vyhladovaný. „Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ (Mt 4:3)
Ježiš nikdy neurobil zázrak pre seba. Všetky Jeho zázraky boli pre druhých. Takže ako Ježiš odpovedá na pokušenie? „On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (v. 4) Ježiš použil Božie Slovo ako zbraň. Napísané je… Presne takto používaš meč.
Ježiš zaberal územie, ktoré môžeme zaberať aj my. Ukazuje nám, čo máme robiť, keď sa ocitneme pod duchovným útokom. Používajme Božie Slovo, ktoré je mečom Ducha.