„Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť.“ (Ž 106:1)
Istý čas v období môjho detstva som žil so starými rodičmi, mamou Stellou a otcom Charlesom. Každý deň u nich doma vyzeral ako Deň vďakyvzdania, pretože mama Stella bola skvelá kuchárka. Všetko pripravovala od základu.
Zo všetkých vecí, ktoré mama Stella robila, boli jej sušienky jej vrcholným dielom. A hoci sa ich mnohí v našej rodine pokúšali napodobniť, nikomu sa to nepodarilo.
Nikdy by mi nenapadlo jesť niektorú z ingrediencií na sušienky samostatne. Žiadna z nich nebola sama o sebe lákavá. Ale zmiešaním týchto ingrediencií pod odbornými rukami mamy Stelly vznikli tie najúžasnejšie sušienky.
Rovnako aj Boh vo svojej zvrchovanej múdrosti má spôsob, ako všetko spojiť na dobré „milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej)“ (R 8:28). Možno nebudeme úplne vedieť, čo sú dobré alebo zlé veci, kým neprídeme do neba.
Ale Boh môže vziať všetky udalosti nášho života – dobré aj takzvané zlé veci – a dať ich do pece protivenstiev. A keď sa to všetko skončí, môžeme povedať: „Je to dobré!“
Je pre nás ľahké ďakovať za to, čo vnímame ako dobré, ale nie je také ľahké ďakovať za to, čo vnímame ako zlé. Napriek tomu som zistil, že rozdiel medzi nimi nie je vždy jasný, aspoň na tejto strane neba.
Poznám ľudí, ktorí si želali, aby sa v ich živote stali určité „dobré veci“, a keď sa tak stalo, tieto takzvané dobré veci ich zničili. Niekedy k nim patril aj úspech. Poznám aj ľudí, ktorí lamentovali nad zlými vecami, ktoré sa v ich živote stali, ale s odstupom času si uvedomili, že tie zlé veci boli vlastne dobré.
Aby sme mohli ďakovať Bohu, musíme si ako kresťania najprv uvedomiť, že Boh má pod kontrolou všetky okolnosti nášho života.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast