„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Evanjelium podľa Matúša 5:3
Blahoslavení – toto slovo používa Pán Ježiš osemkrát.
Skrze blahoslavenstvá opisuje Pán Ježiš vnútro kresťana, jeho srdce. Ukazujú nám rozpoloženie kresťanovej mysle. Ukazujú tiež, aká je cesta, po ktorej kráčajú kresťania na tomto svete.
Preto je tento odstavec o blahoslavenstvách už veľmi dlho kázňovým textom určeným na nedeľu pamiatky zosnulých. Táto nedeľa nám pripomína tých, ktorí dosiahli cieľ a prišli spasení domov, do blahoslavenstva u Boha.
Je jasné, že ľudia, ktorí končia v nebi, musia kráčať inou cestou a mať inú myseľ, než ostatní ľudia.
Predstav si, žeby sme povedali: tu na svete môžeš milovať seba, ale keď zomrieš, začneš milovať Pána Ježiša. Tu na svete môžeš byť zamestnaný všetkým, čo sa týka teba, ale keď zomrieš, budeš upriamený na Božie kráľovstvo. Tu na svete môžeš nenávidieť kresťanov a považovať ich za ťarchu, ale keď zomrieš, vojdeš s nimi do dokonalosti Božieho kráľovstva.
Každý vidí, že takáto reč je falošná!
Ale aj napriek tomu sa toto, síce inými slovami, hovorí často na pohreboch.
Je jasné, že tí, ktorí sa dostávajú do neba, majú inú myseľ a kráčajú inou cestou, ako obyčajne kráčajú ľudia.
Akú majú myseľ? Akou cestou kráčajú?
Toto opisuje Pán Ježiš v blahoslavenstvách.
Ľudia obyčajne považujú tých blahoslavených ľudí za chudákov. Ale Pán Ježiš hovorí: „Blahoslavení!“
Pán Ježiš teda hovorí „blahoslavení“ tam, kde svet hovorí ’chudák’.
Koho chceš počúvať? Koho chceš nasledovať? Svet, alebo Pána Ježiša?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast