Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním.“ Žalm 126:5

Veľa ľudí si myslí, že Božie kráľovstvo dosahuje najväčší pokrok úsmevom a veselosťou. Ak nedokážeme vzbudiť dojem, že nás kresťanstvo potešuje a rozveseľuje, nikoho nezískame. To je svetský spôsob myslenia.

Božie kráľovstvo nenapreduje podľa zákonov marketingu. Božie kráľovstvo na zemi je kráľovstvom sĺz. Koľko sĺz sa tu prelialo? Ježiš plakal. Pavol plakal. Ján plakal. A nespočetné množstvo kresťanov robilo to isté.

Dnes sa prezentuje veľká aktivita, no výsledky sa zdajú byť nepatrné. Rozmýšľam, či jedným z dôvodov nie je to, že len niekoľko kresťanov má ochotu siať so slzami.

Ježiš chce, aby sme na seba zobrali Jeho jarmo. Má bolesť, o ktorú sa chce s nami podeliť. Trápi sa kvôli všetkým nezachráneným. Chce, aby bolo pre teba neznesiteľné, že tí ľudia zahynú. Robí to preto, že je to neznesiteľné pre Neho. Jeho láska k strateným Ho priviedla na Golgotu a odvtedy Ho poháňa až do posledných končín zeme. Ježiš ide s tými, ktorí sa neuspokoja, kým existujú národy, ktoré nepočuli evanjelium.

Ale pôda je tvrdá. Nie mnohí prijmú Ježiša. Pokušenie vzdať sa je veľké. No pokiaľ je nádej, láska nedokáže odpísať nikoho.

Počujte všetci, ktorí ste v pokušení vzdať to: „Tí, ktorí rozsievajú so slzami, žať budú s plesaním.“ Boh vidí tvoje slzy a ubezpečuje ťa vo svojom Slove: „Žať budeš s plesaním.“

V Božom kráľovstve sa prelieva veľa sĺz. Ale plač nebude to posledné. Príde deň, keď Boh zotrie každú slzu z našich očí. Ten deň ešte neprišiel. Ešte zúri boj medzi životom a smrťou, svetlom a tmou, Bohom a satanom. Každý kresťan je zapojený do tohto boja.

Neraď sa s telom a krvou. Existuje len jedna cesta, a to vpred. Máš jednu ruku na pluhu a druhou si utieraš slzy. Čoskoro príde deň, keď Boh zotrie tvoje slzy. A vtedy budeš v nebi.