Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Tamten povie: Som Hospodinov, a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael.“ Izaiáš 44:5

Sme veľmi zaujatí vlastníctvom vecí, ale existuje niečo oveľa väčšie. A to sám byť vlastníctvom, keď patríš Stvoriteľovi neba a zeme. Znamená to, že Boh má na teba výhradné právo. Nežiješ už sebe, ale žije v tebe Ježiš.

Stať sa Božím dieťaťom neznamená, že pridáš niečo k tomu, kým si. Je to niečo úplne nové. Je to nové narodenie. Je to znovuzrodenie.

Už viac nepatríš sebe, patríš Bohu.

Je za teba zodpovedný, má plnú zodpovednosť za teba. Posledné slovo nemáš ty, ani nik iný. Za všetkým je Boh.

Dnes asi napíšeš niečo rukou. Znamená to, že si musíš uvedomiť, na čo tú ruku použiješ. Nemala by byť k dispozícii tebe, patrí Hospodinovi.

Nezanedbávaj denné aktivity. Boh ti ich daroval, aby si Mu slúžil. Oslavuješ Ho, keď si užitočný doma i v práci.

Ďalšou stránkou tvojej služby je povolanie k modlitbe. Hospodin chce, aby ruky, ktoré Mu patria, sa skladali k modlitbe. Služba modlitby, ktorá sa prihovára za iných, je najväčšia a najdôležitejšia zo všetkého. Preto sa jej nepriateľ duší snaží zabrániť mnohými spôsobmi.

Možno Boh chce, aby sa tvoja ruka, ktorá Mu patrí, stala dnes pre niekoho požehnaním. Buď Mu k dispozícii a Hospodin ťa povedie. Neodmietaj to, čo sa v očiach iných zdá byť malé a nezaujímavé.

Tvoja služba v Božom kráľovstve nikdy nekončí. Úlohy nie sú vždy tie isté, ale Hospodin ťa potrebuje až do posledného dňa. Preto ťa necháva žiť.

Akým požehnaním je pozrieť späť na život, ktorý bol nástrojom v Pánovej ruke! Možno si bol slabý a bezvýznamný. Cítil si však teplo ruky, ktorá ťa použila, a to je požehnanie.

Hans Erik Nissen