„zachraňuj tých, ktorých vedú na smrť, a ušetri tých, ktorí sa tackajú na popravisko.“ Príslovia 24:11
Ak sa národ dostane do chudoby a núdze, začnú sa realizovať rozsiahle programy pomoci.
Ale čo sa deje, aby bola odstránená dlhotrvajúca duchovná bieda, ktorá zapríčiňuje odchod všetkých nespasených ľudí do pekla?
Ako je možné, že kresťania sú takí pasívni?
Prečo nevaruješ svojho suseda alebo priateľa, ktorý nie je kresťanom, keď sa tacká do záhuby, aby bol zabitý nepriateľom duší, ktorý prišiel len preto, aby kradol, zabíjal a hubil?
Myslíš si, že máš veľa času? Môže nastať deň, keď budeš musieť trpko uznať, že taká možnosť už neexistuje.
Ospravedlňuješ sa, že nie je vhodný čas? Sú situácie, kedy je lepšie mlčať. Niekedy však treba hovoriť. Ktosi raz povedal, že prvá možnosť na svedectvo, je tá najľahšia. Tieto slová obsahujú veľa pravdy.
Bráni ti strach z iných ľudí? Ak chceme hovoriť iným o záchrane ich duší, strach z nich musíme prekonať. A to sa stane vtedy, keď sa bojíme Boha viac ako ľudí.
Premýšľam, či hlavný dôvod toho, prečo sú mnohí ľudia ticho, nie je v tom, že stratili vieru v peklo. Neveria, že sa to stane tak, ako povedal Ježiš. Dúfajú, že nakoniec Boh všetkých zachráni.
Ich viera a nádej idú proti Božiemu slovu, a to je nebezpečné, falošné učenie. Paralyzuje to akúkoľvek horlivosť pre misijnú prácu.
Nezáleží na tom, akí dobrí a príjemní sú ľudia, všetci sme sa narodili ako stratení hriešnici. Ako stratení hriešnici aj zomrieme a strávime večnosť v pekelnom ohni, ak nemáme živý vzťah s Ježišom.
Preto teraz je čas spasenia. Teraz je čas získať iných pre Ježiša.