„… a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (1Pt 2:5 )
Niektorí hovoria, že musíme nanovo predstaviť cirkev pre dnešnú dobu. Ja s tým nesúhlasím. Nemyslím si, že ju potrebujeme nanovo predstaviť; myslím si, že ju potrebujeme nanovo objaviť.
Nepotrebujeme nanovo definovať to, čo už Boh definoval. Potrebujeme sa vrátiť k tomu, aká bola cirkev na začiatku, pretože to je cirkev, ktorá prevrátila svet naruby.
Niektorí ľudia sú proti cirkvi. Hovoria veci ako: „Neverím v organizované náboženstvo. Som len veľmi duchovný človek. Okrem toho, v cirkvi je veľa pokrytcov.“ V cirkvi je veľa pokrytcov. Ak je to tvoj postoj, potom diablove úskoky v tvojom živote veľmi účinne fungujú.
Ježiš rozprával príbeh alebo podobenstvo o pšenici a kúkoli. Poľnohospodár zasial úrodu pšenice, ale večer prišiel jeho protivník a medzi pšenicu zasial kúkoľ. Klíčky spočiatku vyzerajú rovnako ako pšenica, ale postupom času dokážu pšenicu skutočne vykoreniť.
Kde je niečo pravé, tam sa objaví aj napodobenina. Vždy, keď sa niečo urobilo dobre, niekto iný vytvoril svoju verziu. Napodobeniny nám však pripomínajú, že to pravé je tam vonku.
Keď sa pozrieme na cirkev v prvom storočí, vidíme, že aj oni mali pokrytcov. Mali aj herézy. Dokonca sa v ich radoch praktizovala dosť radikálna nemorálnosť.
Napriek tomu by sme mali vedieť, že Ježiš Kristus je oddaný cirkvi. Je to jediná organizácia, ktorú kedy založil, a na svete naozaj neexistuje nič podobné cirkvi. Cirkev má mnoho kritikov, ale nemá žiadnych súperov.
Tajomstvo prvotnej cirkvi spočívalo v tom, že každý kresťan veril, že je povolaný plniť svoju úlohu. Na každom človeku záležalo.
V cirkvi by sme nemali byť divákmi, mali by sme byť účastníkmi. Je ľahké hrať sa na záložného hráča v kresle. Ale úplne iná vec je byť na ihrisku ako súčasť tímu. Práve tam Boh chce, aby sme boli všetci.