Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Evanjelium podľa Matúša 22:21

Ak je to tak, že človek nedáva Bohu to, čo je Božie, dáva cisárovi príliš veľa, alebo príliš málo. Nastáva najdôležitejšia otázka pre každého človeka: Čo je Božie?

Syn, dcéra, daj mi svoje srdce!

Je to požiadavka a Boh nevyžaduje nič menej než nás samých! Ale zároveň to predovšetkým ukazuje, ako nás Boh miluje.

O srdce prosíme len človeka, ktorého milujeme.

Boh nás chce vlastniť úplne a dokonale. Ak nás získava, my získavame večný život a všetko, čo k tomu patrí.

Ak dostáva Boh naše srdce, dostáva našu vieru, naše presvedčenie, naše svedomie, náš citový život. Vlastní nás úplne a dokonale. Ale ak Boh nedostáva naše srdce, v skutočnosti nedostáva a nemá z nás nič.

Vtedy spoločnosť a politika získava to, čo malo pôvodne patriť Bohu. Človek odovzdáva svoju vieru, presvedčenie, svoju vôľu, celé svoje životné chápanie a svedomie politickej ideológii a myšlienkam. Vtedy v pravde dostal „cisár“ príliš veľa! Vtedy dostáva to, na čo má právo jedine Boh

Ale taktiež môže človek dávať spoločnosti a politike príliš málo. Ten, kto podvádza na cle a daniach, kto sa vyhýba svojim povinnostiam v spoločnosti a nepracuje na vytváraní spravodlivosti a dobrých podmienok v spoločenskom živote, dáva „cisárovi“ príliš málo.

Ten, kto dal svoje srdce Bohu, stojí v otázkach politiky a spoločnosti na správnom mieste! Dáva takú daň, aká sa má dávať, platí clo, aké sa má platiť, dáva česť tomu, komu sa má dávať. Pozná svoju zodpovednosť za svojich blížnych a je aktívny v spoločnosti.

Ale len Boh vlastní jeho vieru, svedomie, vôľu, krátko povedané, celého jeho vnútorného človeka a tým jeho celého!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.