Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„A slávu, ktorú si Ty dal mne, – ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme.“ Evanjelium podľa Jána 17:22

Tieto slová o svojich veriacich hovorí Otcovi v nebesiach Pán Ježiš. Slávu, ktorú dostal od nebeského Otca, dal tým, ktorí v Neho veria.

Keby to Pán Ježiš nebol povedal, nemohol by to povedať nikto z ľudí. Siaha to oveľa ďalej, ako sa my odvážime a dokážeme myslieť a modliť sa. Je to zvesť v evanjeliu.

Boží Syn prišiel k nám so svojím bohatstvom a slávou. Apoštolovia svedčia, že videli Jeho slávu ako slávu jednorodeného, ktorú získal od Otca, plnú milosti a pravdy. (J 1:14)

„Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2K 8,9)

Zobral na seba našu chudobu a dal nám svoju vlastnú slávu. Aj keď nedokážeme chápať túto slávu, môžeme ju vidieť na základe Božieho Slova.

Je to sláva jednorodeného Božieho Syna. Po prvé, je to dokonalé právo byť dieťaťom Božím. Po druhé, na detstvo nadväzuje dedičstvo. Sme dedičia rovnako ako Pán Ježiš.

Spása nespočíva v tom, že Boh chce napraviť naše pôvodné detstvo v Ňom, pre ktoré sme boli stvorení, ale bolo zničené hriechom. Dostali sme nové detstvo. Byť kresťanom, to znamená byť v dieťaťom voči Bohu, t.j. vo vzťahu, v akom je sám Pán Ježiš Kristus.

„Ak sme dietky, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“ (R 8:17)

My, ktorí veríme v Pána Ježiša, sme toto všetko dostali.

Ak v Neho ešte neveríš, môžeš vedieť, že v okamihu, keď sa k Nemu obrátiš, bude toto všetko aj tvoje.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.