Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Otcovia naši v Egypte nedbali na Tvoje divné skutky, nepamätali na Tvoju mnohú milosť a priečili sa pri mori, pri Červenom mori.“ Žalm 106:7

Je dôležité všimnúť si Božie slová súdu nad skutkami Jeho ľudu. Keď Izraelci uzreli faraóna a jeho armádu, spanikárili. Volali na Hospodina, potom sa obrátili na Mojžiša a povedali: „Či nebolo dosť hrobov v Egypte, že si nás vyviedol zomrieť na púšť?“

Takéto konanie je pohŕdanie Najvyšším.

Pozri sa na svoj život vo svetle tohto Slova. Často si v núdzi volal na Boha, však? O chvíľu neskôr si už rozmýšľal a hovoril tak, akoby Boh neexistoval.

Priečil si sa Najvyššiemu.

Volať na Hospodina a potom konať, akoby ťa nepočul, je nevera.

Nevera je jedným zo základných hriechov, ktorý do života kresťana priťahuje množstvo ďalších hriechov. Ak nevera rastie, vedie to nakoniec k odpadnutiu od Boha. Musíme si dať pozor, aby nik z nás nemal hriešne, neveriace srdce, ktoré sa odvracia od živého Boha.

Veriaci majú často slabé povedomie hriechu. Preto aj vyznávanie hriechov je vlažné. Zaujímalo by ma, či nevera nie je jedným z hriechov, za odpustenie ktorého sa Božie dieťa modlí zriedkavo, napriek tomu, že je to hriech, ktorý Boha ako Otca uráža. Neveriaci neočakáva od Boha otcovskú starostlivosť, keď prídu ťažkosti. Neveriaci neverí Božiemu slovu, ale všetky zasľúbenia pokladá za prázdne. Keď príde kríza, sú to pre neho len slová, ktoré nemajú žiadnu váhu.

Tak vyzerá opovrhnutie Bohom. Znova a znova odporuješ Jeho slovu v nevere. Ale tvoja nevera nezničí Božiu vernosť.

Hospodin previedol izraelský ľud cez more napriek tomu, že Mu nedôverovali. Hospodin zachránil aj teba. Preto musíš priniesť svoju neveru pred Neho. Tam je odpustenie aj očistenie. Boh ti zo svojej milosti odpúšťa, preto môžeš pokračovať v ceste do zasľúbenej zeme.