„Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.“ Evanjelium podľa Lukáša 2:29–32
O človekovi, ktorý vzal malého Ježiša do svojich rúk vieme, že bol starý a volal sa Simeon. Ale nevieme, aký bol starý.
Nemusí to byť také isté, že bol veľmi starým mužom. Jediné, čo vieme je, že bol spravodlivý a bohabojný a očakával útechu Izraela. Vieme, že mal Svätého Ducha, a že mu bolo Bohom zjavené, že nezomrie, kým neuvidí Pomazaného Pánovho. Vieme tiež, že v tento deň prišiel do chrámu vedený Duchom Svätým.
Keď uvidel Ježiša, Boží Duch mu zjavil, že toto malé dieťa je Pánovo spasenie. Vtedy povedal: „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie.“
Či je človek mladý, či starý, je od okamihu, kedy mu Boží Svätý Duch zjavil, kým Ježiš je, pripravený opustiť tento svet.
Vtedy vidíme, že Ježiš je spásou. Spása nie je niečo popri Ňom, alebo Jeho darom, alebo niečo čo dostávame k Nemu ako niečo navyše. Spása, to je On sám!
Pán Ježiš je vo svojej osobe Boží, neviditeľný dar, daný nám ľuďom. Ten, kto to začal chápať, dostáva večný život. A od okamihu, kedy to človek začal chápať, je pripravený odtiaľto v pokoji odísť.
To najdôležitejšie a jediné, čo sa nás týka je toto: Zjavil Svätý Boží Duch skrze slovo o Ježišovi samého Pána Ježiša našim srdciam?
Nesmieš sa uspokojiť, kým sa toto nestane!
Ale neposaď sa a nečakaj, že sa s tebou stane niečo zvláštne. Nie. Dotýkaj sa, čítaj, počúvaj a staraj sa o slovo o Ježišovi! Spievaj o Ňom a rozprávaj sa o Ňom. Pretože len skrze slovo o Pánovi Ježišovi nám Boží Duch zjavuje kým Ježiš je!