Zamyslenia

„Netraťte teda dôveru: kynie jej veľká odmena.“ List Židom 10:35

Dôvera je myseľ, ktorá vychádza z vedomia odpustenia hriechov. Nie je to záležitosť pocitov. Zámerom je, aby sme mali dôveru aj vtedy, keď nám je ťažko, keď nás svedomie súdi a obžalúva.

Dôvera spočíva v Pánovi Ježišovi samotnom a v možnosti, ktorú nám otvoril svojím utrpením za naše hriechy.

V Pánovi Ježišovi „sa odvažujeme pristupovať s dôverou skrze vieru v Neho.“ (Ef 3,12)

Vo veršoch, ktoré predchádzajú dnešnému napomenutiu, – aby sme nestrácali dôveru, – Božie Slovo hovorí, že skrze Ježišovu krv vojdeme do svätyne novou a živou cestou, ktorú nám otvoril.

Boh nám dal túto dôveru v Ježišovi Kristovi. Ak ju teda nepoužívame, nedôverujeme Bohu a Jeho Slovu.

Dôvera je opakom bojazlivosti. Bojazlivosť nás oberá o silu a robí nás nevhodnými a neschopnými pre službu Pánovi. Naopak, dôvera dáva silu a vytvára chuť a potrebu slúžiť Mu.
Čím je nám ťažšie, čím viac sme pokušení vzdať sa, tým viac musíme stáť v našej dôvere. Ale práve vtedy, keď ju najviac potrebujeme, vtedy sme najviac pokúšaní, aby sme ju zahodili.

Dávaj si pozor, aby si to nespravil! Je to nebezpečné.

Dôveru čaká veľká odmena. Je s ňou spojené veľké požehnanie. Skrze nás pôsobí aj na iných ľudí. Kresťania, ktorí kráčajú v dôvere, sú žijúcim svedectvom o Pánovi Ježišovi.
Pozeraj sa na Pána Ježiša! On je tvoja spravodlivosť, tvoja sila, a v Ňom vlastníš večný život!

Nemáš teda dôvod na dôveru?