„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Evanjelium podľa Matúša 5:6
Hlad a smäd vyjadrujú základné životné potreby. V tejto súvislosti vyjadruje hlad a smäd potreby kresťana, aby mohol ako kresťan žiť.
To, čo sme dostali od Boha, musíme odovzdávať ďalším ľuďom, inak náš duchovný život stagnuje.
Z pôvodného textu je jasne vidno, že v týchto slovách sa hovorí o konkrétnej spravodlivosti. Kresťan lačnie a žízni po spravodlivosti v celej jej plnosti. Túži po bezhriešnosti a dokonalosti. Nebude spokojný, kým nebude ako Pán Ježiš.
A to nebude nikdy, kým je tu na tomto svete. Ale spravodlivosť, ktorú kresťan rozvíja, je výhradnou spravodlivosťou Pána Ježiša, ktorý sám žije a pôsobí v ňom. Nejde o žiadne vylepšenie našej hriešnej prirodzenosti. Ide o to, že odstupujeme od toho, kým sme sami osebe, považujeme sa za mŕtvych pre hriech a živých pre Boha v Ježišovi Kristovi.
Vtedy sme pripravení pre Ježiša a sme Mu k dispozícii. Používa nás a zjavuje sa skrze nás iným ľuďom.
Sám kresťan má stále pocit, že to nie je dokonalé. Nikdy nemôže byť spokojný so svojím kresťanským životom, alebo s tým, ako Bohu slúži vo svete. Preto je v ňom vždy hlad a smäd po tejto spravodlivosti. Keby bol spokojný, dialo by sa niečo zlé. Hlad a smäd sú znakmi života.
Jedného dňa bude nasýtený. V deň, keď príde opäť Pán Ježiš a bude s Ním stáť v dokonalom Božom kráľovstve a bude Mu podobný. V ten deň bude uspokojený!