„Skláňam sa pred Tvojím svätým chrámom, pre Tvoju milosť a vernosť ospevujem Tvoje meno, lebo si zvelebil nadovšetko svoje meno a svoje slovo.“ Žalm 138:2
Je úžasné, keď Hospodin zvelebuje svoje Slovo. Mali by sme sa stále modliť za to, aby sa to dialo. Vtedy udeľuje bohatstvo, ktoré prevyšuje všetko ostatné.
Božej odpovedi často predchádza ťažké a temné obdobie. Platí to o veľkých i bežných záležitostiach. Áno, Božie dieťa v temnote zažíva, že Boh rozsvecuje svetlo.
Spája sa to s prirodzeným sebavedomím človeka. Pokiaľ sám vieš, čo treba povedať a odpovedať, vtedy nevyvyšuješ Božie slovo. Preto ťa Hospodin vedie do ťažkostí a problémov, v ktorých nevieš, na koho sa obrátiť. Si zmätený a nevieš, kam sa uchýliť.
Veľká úzkosť a bezmocnosť spôsobili, že si vnímavý na Božie slovo. Už ťa viac nezamestnávajú tvoje vlastné záležitosti. Neveríš, že môžeš čokoľvek zvládnuť. Preto si naklonený prijať pomoc zvonka.
Musíš vedieť, že múdrosť žiadneho človeka ti nepomôže. Jedine Hospodin to môže urobiť a On to robí skrze svoje Slovo.
Necítiš to ako niečo veľké a mocné. Deje sa to v tichosti a v mnohých ohľadoch nepatrne. Ale sú slová v Biblii, ktoré začínajú svietiť. Musíš sa k nim vracať znovu a znovu. Našiel si svetlo v tme. Čím viac premýšľaš o tých slovách, tým viac ti dávajú. Cítiš ich teplo. Je to, akoby tie slová žiarili a prepálili sa do tvojej duše. Zároveň sú živé. Vnímaš ich pulz a tvoje srdce bije v rytme týchto slov. Vytvárajú súdržnosť. Božie slovo sa stáva jedno s tebou. Je to tvoja skutočná realita a pravda.
Keď sa to stalo, Boh zvelebil svoje meno a svoje slovo nad všetko ostatné. Potom v tebe spôsobil smäd — smäd po Slove. Uvedomuješ si, že obsahuje poklady väčšie ako všetky bohatstvá sveta.
Preto pros Hospodina, aby u teba zvelebil svoje meno a svoje slovo nad všetko ostatné. Strať sám seba v Jeho slove. Boh odpovie na tvoju modlitbu.