„Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom.“ Nehemiáš 1:3
Boží ľud je sužovaný podobne, ako boli Izraelci. Aj naše hradby sú zrúcané. Mnohí z Božieho ľudu stratili zmysel pre zdravé učenie. V prvom rade je to kvôli kritickému prístupu k Biblii.
V raji sa diabol pýtal: „Či naozaj riekol Boh?“ Dnes sa pýta to isté prostredníctvom niektorých služobníkov v zbore. Sú to draví vlci, o ktorých hovoril Pavol v Skutkoch apoštolov 20:29. Nebudú šetriť stádo. Tí, ktorí hľadajú korisť, pochádzajú z našich radov.
Mnohí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, spochybňujú Božie slovo. Myslia si, že sa naň nemôžeme spoľahnúť vo všetkom, čo hovorí. Je to nebezpečný postoj, lebo človeka robí sudcom.
Veľa ľudí v zbore je viac závislých na tom, čo si myslí a hovorí väčšina, ako na jasných výrokoch Písma. Ľudia hovoria, že v Biblii je množstvo vecí, ktoré sú typické pre jej obdobie. Hovoria o protirečeniach a chybách. Výsledkom je, že ľudia odstránili z Biblie autoritu.
Ochranné hradby Božieho ľudu zrúcala skrytá kritika Biblie. Niektorí si udržali správny pohľad na Božie slovo, ale neposlúchajú ho. Vždy, keď sa ozve svedomie, utíšia ho vlastným názorom na Bibliu.
Živý kresťan dôveruje tomu, čo Boh povedal vo svojom Slove a žije podľa toho. Každý deň utrpí porážku. Musí prijať milosť znova a znova každý deň.
Nevyvyšuje sa nad Boží ľud, ktorý je v obrovskej duchovnej tiesni. Podobne ako Nehemiáš sa stotožňuje s ľudom a jeho tieseň prináša v modlitbe pred Božiu tvár.
Boh už predtým spravil zázraky. Môže sa to stať znova. Púšť môže opäť zakvitnúť ako ružová záhrada. Božie slovo sa môže stať našou ochranou. Opäť môžeme dôverovať Jeho menu a nasledovať Jeho vôľu. Pane, nech sa tak stane z Tvojej milosti!
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast