Zamyslenia

„Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.“ Evanjelium podľa Matúša 5:1–2

Toto je Božie Slovo k nám o tom, kedy, kde a komu Pán Ježiš hovoril svoje reči na hore.

Bolo to vtedy, keď bolo Ježišovo účinkovanie v plnom prúde. Vidíme to na základe konca predošlej kapitoly. Dostávame tam všeobecný opis Ježišovho účinkovania, až kým sa nerozvinulo do najväčších rozmerov. Ľud z celej izraelskej krajiny a zo všetkých susedných krajín, podobne aj zo Sýrie, sa zhromaždil, aby počul Pána Ježiša a videl Jeho skutky. Od začiatku Jeho verejného účinkovania už uplynul najmenej jeden rok, možno jeden a pol.

Keď Pán Ježiš videl tieto zástupy ľudí, išiel od nich preč, hore na horu, aby bol sám so svojimi učeníkmi. Pán Ježiš ich chcel vyučovať. Keď sa posadil na hore, prišli k Nemu Jeho učeníci a On ich učil.

Toto poukazuje na skutočnosť, že reči na hore sú rečou k tým, ktorí veria v Pána Ježiša.

Keď Pán Ježiš rozprával verejne ku všetkým, hovoril: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ (Mt 4:17) Vtedy rozprával so silným dôrazom na obrátenie.

V kázaní na hore rozpráva k tým, ktorí sú obrátení. Samozrejme, že táto Jeho reč nesie zvesť ku všetkým ľuďom. Ale musí byť chápaná na základe úmyslu, ktorý je predstavený v Biblii.

Dávaj na to pozor, ty, kto si kresťanom! V reči na hore vyučuje Pán Ježiš teba, ktorý v Neho veríš. Táto zvesť sa týka všetkých kresťanov vo všetkých časoch!

Je to niečo obrovské a nevysvetliteľné, že sa môžeme posadiť a môže nás vyučovať Pán Ježiš. Je to sväté právo, ktoré nám dal Boh.

Využívajme toto právo!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.