„Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; Jonáš bol v jej vnútri tri dni a tri noci.“ (Jon 2:1)
Taršiš je od Ninive asi tak ďaleko, ako sa len dá. A predsa práve tam sa Jonáš vybral, keď mu Boh povedal, aby išiel do mesta Ninive a kázal. Nastúpil na loď, ktorá sa plavila opačným smerom.
Výsledkom bolo, že Boh zoslal búrku, ktorá bola taká silná, že znepokojila aj skúsených námorníkov. Snažili sa prísť na to, prečo táto búrka prišla, a uvedomili si, že vinníkom je pasažier menom Jonáš. Priviedli ho na palubu a spýtali sa ho, čo sa deje.
Jonáš im povedal, že je Izraelita a slúži Pánovi, Bohu Izraela. Bol to Boh, ktorý robí zázraky, ten istý Boh, ktorý rozdelil Červené more, utopil celú egyptskú armádu a z neba zoslal nadprirodzenú potravu. Pýtali sa teda Jonáša: „Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo?“ Jonáš im odpovedal: „Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami.“ (Jon 1:11)
Jonáš im povedal, že ak ho hodia cez palubu, búrka prestane. Stále sa neúspešne pokúšali veslovať k pevnine, a tak ho nakoniec hodili cez palubu. Vtedy Jonáša pohltila veľká ryba.
Bol to Boží spôsob, ako sa pomstiť? Hovoril: „Dobre, Jonáš. Spackal si to. Nastal čas odplaty.“? Takto niektorí ľudia vnímajú Boha. Ale Boh takto s ľuďmi nejedná, najmä nie so svojimi vlastnými deťmi.
Tu nešlo o to, aby sa pomstil. Išlo o potrestanie jedného z Jeho vlastných detí. Pretože nás Boh miluje, potrestá nás, keď zblúdime. Božia kázeň je prípravou na budúcu úlohu. Jeho disciplína nám hovorí, že má pre nás ešte niečo, čo musíme urobiť. A ak si jedným z Božích detí, On ťa bude trestať.
Boh pripravoval Jonáša na jeho zatiaľ najväčšiu prácu a Jonáša prebudil a znovu poveril.
Rovnako ako u Jonáša, prebudenie začína u teba. Začína u mňa. A nič sa nemôže stať cez nás, kým sa to najprv nestane nám.