„Keď Ježiš počul, že Jána uväznili, odišiel do Galiley. Opustil Nazaret a prešiel bývať do Kafarnaumu, prímorského mesta v krajoch zebulonskych a neftalimských, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša: Kraj zebulonský a neftalimský na ceste k moru, za Jordánom, pohanská Galilea, ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo.“ Evanjelium podľa Matúša 4:12-16
Tu čítame, kedy a kde začal Pán Ježiš so svojím verejným mesiášskym účinkovaním.
Aj predtým bol Pán Ježiš aktívny. Učinil svoj prvý zázrak v Káne Galilejskej a mal rozhovor s Nikodémom a ženou Samaritánkou. Ale teraz začína Pán Ježiš so svojím verejným účinkovaním v Izraeli. To sa nemalo začať, pokiaľ bol Ján Krstiteľ aktívny. Ale keď Pán Ježiš počul, že Jána uväznili, vedel, že je čas pre Jeho verejné vystúpenie.
Človek by si pomyslel, že ako východiskový bod pre svoju činnosť si Mesiáš vyberie Jeruzalem. Tam bol chrám – miesto, kde sa Boh zjavil Izraelu – tam bola najvyššia rada, tam boli spolu všetci duchovní predstavení aj vzdelaní v Písme.
Ale aj keď Pán Ježiš rešpektoval zákon a riadil sa všetkými Božími predpismi pre Izrael, ešte aj chrám nazýval domom svojho Otca, nezvolil si Jeruzalem ako východisko pre svoju činnosť. Zo všetkých miest si zvolil Kafarnaum, pre človeka to najnepravdepodobnejšie miesto v Izraeli.
Ale táto voľba je podľa Božieho Slova a je naplnením proroctva.
Tu sa hovorí o ľude, ktorý sedí v tme, o ľude v krajine a tôni smrti. Keď porovnáme tieto slová u Izaiáša s predošlou ôsmou kapitolou, vidíme, že sa to týka tej časti ľudu, ktorá zhrešila najviac, a kde je Boží rozsudok najsilnejší.
Práve preto bola táto časť krajiny nazývaná pohanskou Galileou. A duchovní vodcovia ľudu pozerali s pohŕdaním na tých, ktorí tam bývali. Tam mal začať Mesiáš! Medzi ľudom, ktorý pre svoj hriech nemal budúcnosť ani nádej, mal Pán Ježiš začať svoje účinkovanie!
To nám v pravde ukazuje, kým On je, a prečo prišiel.