„Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom.“ (Tit 2:11)
Farár Büchsel písal o starom človekovi, ktorý mal zlú povesť, že vstúpil do seba, keď mal viac ako sedemdesiat rokov, ale nemohol dosiahnuť pokoj. Raz ho stretol na poli a videl, že plače. Spýtal sa ho, či nemôže veriť, že Pánova krv stačí aj na jeho hriechy. Odpovedal: „Verím, ale tie stratené roky kričia za mnou: ,Stratené, stratené!‘“ Milý priateľ, nečakaj s obrátením sa k Bohu, až budeš starý, ale poď v pokání k svojmu Spasiteľovi dnes a tvoj život bude užitočný.
Mladý Žid sa pýtal rabína, čo má robiť, aby získal večný život. Rabín mu odpovedal: „Nič, stačí, aby si sa poslednú hodinu obrátil k Bohu.“ Mladý človek odišiel potešený, že je to také ľahké. Ale potom mu napadlo, kedy bude jeho posledná hodina. Vrátil sa a povedal: „Ale ja neviem, kedy bude moja posledná hodina.“ Na to mu rabín povedal: „Tak vidíš, musíš byť vždy pripravený!“
Večitá milosť! Česť, sláva Ti, Ježišu, šťastia Darca svätý!
Tys´ sám ma vyhľadal, na svoje plecia vzal,
ovečku povolal v ovčinec Svoj.
PS 319, 4