„Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ Iz 53:5-6
Izaiáš bol prorok, ktorý slúžil v Judsku v šiestom storočí pred Kristom. V 53. kapitole knihy, ktorá nesie jeho meno, zaznamenal proroctvo o trpiacom Služobníkovi – nevinnom človeku, ktorý mal vziať na seba trest za hriechy iných. Ešte raz si pozri dátum, kedy bol Izaiáš v službe: Izaiáš zaznamenal svoje proroctvo viac ako päťsto rokov pred narodením Ježiša.
Napriek tomu sa nedá pomýliť, na koho sa proroctvo vzťahuje. Novozákonní autori určite videli súvislosť medzi Izaiášovým proroctvom a Ježišom. Preto Matúš vo svojom evanjeliu cituje Izaiáša 53 (Mt 8:14-17). A Lukáš ho cituje vo svojom evanjeliu (Lk 22:36-38). A Ján tiež (J 12:37-41). Pavol z neho cituje vo svojom liste Rimanom (R 10:16-17). Cituje ho aj Peter (1Pt 2:19-25).
V Novom zákone je Ježišov život a smrť ešte konkrétnejšie opísaná v súvislosti s Izaiášom 53. Opis prebodnutia a rozdrvenia vo verši 5 sa vzťahuje na jeho ukrižovanie. Ježišove zápästia a nohy boli prebodnuté, keď bol pribitý na kríž. Jeho bok bol prebodnutý rímskou kopijou. Ťarcha jeho tela, ktoré viselo na kríži, rozdrvila jeho vnútorné orgány (pozri J 19:33-34).
Zmienky o mlčaní v 7. verši súvisia s Ježišovým mlčaním počas súdneho procesu, keď jeho žalobcovia robili to najhoršie (pozri Mt 27:12-14; Mk 14:60-61; Lk 23:8-9).
Zmienky o pohrebe a hrobe vo verši 9 zodpovedajú Matúšovmu evanjeliu. Rímski vojaci, ktorí vykonali Ježišovo ukrižovanie, ho chceli pochovať spolu so zločincami, ktorí boli ukrižovaní po oboch jeho stranách. Ale Jozef, bohatý muž z Arimatie, dostal od rímskeho miestodržiteľa Piláta povolenie pochovať Ježišovo telo do nového hrobu, ktorý vlastnil (pozri Mt 27:57 – 60).
Najdôležitejším poznatkom z tohto proroctva o trpiacom služobníkovi je, že Ježiš zomrel „za našu vzburu“ a „za naše hriechy“. Bol bez hriechu, bol nevinný. My sme tí vinní. Každý z nás zhrešil. Každý z nás si zaslúži Boží trest. Sami sa nemôžeme zachrániť, preto musel Ježiš zomrieť namiesto nás. Bol naším náhradníkom. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú jediným prostriedkom na preklenutie priepasti medzi nami a Bohom – priepasti, ktorá vznikla naším hriechom.
Ľudia sa často pýtajú: „Nevedú všetky cesty k Bohu?“ Nie. Inými slovami, nie sú všetky systémy viery rovnako pravdivé? Ak si nájdeš čas a pozrieš sa na to, čo učí každé náboženstvo, zistíš, že iba Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych. Biblia učí, že On je Boží Syn, že zaplatil dlh namiesto nás a že ak sa odvrátime od svojich hriechov a budeme Ho nasledovať, môže nám byť odpustené a budeme vedieť, že pôjdeme do neba.
Otázka na zamyslenie: Aké ďalšie súvislosti vidíš medzi proroctvom o trpiacom služobníkovi v Izaiášovi 53 a udalosťami Ježišovho života?