„Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli.“ (2M 14:15)
Izraeliti napokon mohli opustiť Egypt a vrátiť sa do svojej domoviny. Avšak ako smerovali domov, došli k Červenému moru. Hovoríme tu o neprekonateľnej prekážke. Neexistoval spôsob, ako by mohli cez more prejsť. Potom sa obrátili a videli horkokrvnú Egyptskú armádu. Čo urobili? Začali sa modliť.
Milujem, čo Boh povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ (2M 14:15-16)
Je priestor na praktické veci a je priestor na veci duchovné. Tu to prichádza k bodu, keď by sme sa mali prestať modliť a začať robiť. Musíme v tom nájsť rovnováhu. Áno, modliť sa je dobré. Aký je však plán činnosti? Aký je prvý krok?
Možnože sa modlíš: „Pane, uzdrav moje manželstvo. Rozpadáva sa. Môj partner má obrovské problémy.“ Počkaj. A čo ty? Modli sa, aby si ty bol manželom či manželkou podľa Božieho srdca. Manžel, miluješ svoju manželku ako Kristus miluje svoju cirkev? Prečo len nezačneš od tohto?
Možno sa ako manželka modlíš: „Pane, zmeň môjho manžela. Je to stratený prípad. Je pre mňa veľkým sklamaním.“ Možno práve to je dôvod, prečo sa tvoje manželstvo rozpadáva. Kedy si mu naposledy preukázala trochu úcty? Kedy si mu naposledy polichotila alebo mu poďakovala?
Áno, mali by sme sa modliť, keď na nás doľahnú skúšky. Uistime sa však, že si aj plníme svoju časť. Je priestor na praktické veci a je priestor na veci duchovné. Obe idú ruka v ruke.