Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom.“ Evanjelium podľa Lukáša 22:16

Ježiš hovorí tieto slová pri ustanovení Večere Pánovej. Zdôrazňuje, že existuje spojenie medzi spoločenstvom pri Večeri Pánovej a svadobnou hostinou v nebi, kde budú Jeho priatelia pri stole s Abrahámom, Izákom a Jákobom.

Koľkokrát sa Ježiš stretol so svojimi priateľmi pri Večeri Pánovej? Znovu a znovu im dával sám seba skrze chlieb a víno. V mnohých kostoloch ľudia, ktorí kľačia, vytvárajú polkruh. Pripomína nám to, že druhá časť stolovania sa odohráva v inom svete.

Stôl spoločenstva obracia tvoje oči k prichádzajúcemu kráľovstvu. Keď bol Ježiš naposledy pri stole so svojimi učeníkmi, mal na mysli nebo. Musel myslieť na čas, keď budú najbližšie spolu.

Nedokážeme pochopiť hĺbku Ježišovho utrpenia. To, čím musel prejsť, Ho napĺňalo hrôzou. V Getsemane poslal Boh anjela, aby Ho posilnil na ceste. Napriek tomu nedokážeme vysvetliť, ako bol Ježiš schopný zniesť agóniu kríža. Jeho slová nám však pomáhajú. Cez to, čo povedal posledný večer tu na zemi, tak nádherne žiari Jeho láska.

Jeho srdce bolo naplnené láskou k priateľom. Boli to tí, na ktorých myslel. Bolo to, akoby ich nevedel opustiť. Preto Ježiš našiel útechu v tom, že o krátky čas budú opäť spolu.

Vždy, keď si kľakneš pri Večeri Pánovej, mysli na to, čo príde. Ak žiješ vierou v Ježiša a zotrvávaš v nej, vždy bude pred tebou ďalšia príležitosť. Naposledy to bude v nebi, keď bude všetko dokončené.

Keď Ježiš sedel na Zelený štvrtok medzi svojimi priateľmi, vedel, že je blízko cieľa. Väčšina z nás nevie, ako dlho potrvá naša cesta, kým sa dostaneme do neba. Ale obraciame zrak na Ježiša, ktorý na nás čaká, a potom sa ponáhľame vpred do kráľovstva, kde s Ním budeme navždy.

Hans Erik Nissen